Hľadaj:

Dnes je Utorok 19.marca 2024, meniny má: Jozef zajtra: Vítazoslav

Sviatosť zmierenia

Spolu so sviatosťou pomazania chorých patrí k uzdravujúcim sviatostiam. Je to stretnutie s naším opúšťajúcim Otcom, ku ktorému sa obraciame s ľútosťou, aby sme prijali Jeho odpustenie. Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy:  “Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané.”, preto vysluhovateľom sviatosti je kňaz.

V časoch keď Cirkev ešte len vznikala, nebola táto sviatosť využívaná tak často - za hriechy ako smilstvo, cudzoložstvo, modloslužbu boli prví kresťania tvrdo trestaní vylúčením zo slávenia eucharistie a pokánie museli konať veľmi dlho a verejne. Sviatosť zmierenia tak, ako ju poznáme dnes - teda v osobnej forme, keď človek vyznáva hriech nástupcom apoštolov - kňazom, začal praktizovať sv. Patrik, a postupne sa ujala všade. Osobná forma sa stala zaužívanou aj z celkom prirodzených dôvodov - ako ľudia sa potrebujeme zdieľať so svojimi problémami, trápeniami a duchovnými bojmi, a práve osobná spoveď je nielen odpustením hriechov - v tejto sviatosti dostávame aj milosť premáhať hriech.

Predpokladom prijatia tejto sviatosti je úprimná ľútosť hriechov spojená s pevným rozhodnutím sa týmto hriechom vyhýbať. Neplatnou a svätokrádežnou sa stáva vtedy, ak dobrovoľne zamlčíme ťažký hriech - neklameme tým kňaza, ale samých seba a predovšetkým je to výsmech a pohŕdanie Bohom - pretože On nás pozná lepšie ako my samých seba. Ťažkým hriechom definujeme taký hriech, ktorý je vykonaný vedome, dobrovoľne a vo veľkej veci - a preto nemožno nejakým pravidlom definovať konkrétne hriechy ako ťažké alebo ľahké. Aj ohováranie, ktoré niekomu príde ako malý prehrešok, môže niekomu zničiť život, aj zlý príklad môže niekoho priviesť k duchovnej smrti, nedostatok lásky doviesť k samovražde. Máme byť preto múdri a nerobiť z Boha sudcu, ktorý nám dal zborník svojich pravidiel - hriech nie je zlý preto, lebo sa niečo Bohu nepáči - Boh predsa nie despotický vládca ktorý si vymýšľa pravidlá - Ježiš nám prišiel ukázať podstatu hriechu - hriech nás zotročuje, duchovne nás ničí, častokrát dokonca ja fyzicky - množstvo depresii pochádza z neodpustenia. Každý hriech spôsobuje v konečnom dôsledku utrpenie - napríklad predmanželský sex nás odvádza od pravej podstaty manželstva a zastiera mladým oči, ktorí sa tak stávajú zaslepenými, a vstupujú do manželstva s množstvom nevyjasnených otázok, a potom mnoho manželstiev skončí nešťastných alebo ešte horšie - rozvodom. Prečo v nedeľu máme zachovávať pokoj? Lebo Boh si potrebuje niečo dokázať? Nie skôr preto, že človek tak ako je zvyknutý na 24 hodinový cyklus dňa, a potrebuje spánok, má aj týždenný cyklus, a potrebuje pravidelný oddych. Ako skončí človek, ktorý sa za každú cenu snaží dokázať opak? Prepracovanie, depresie, workoholizmus, strata priateľov, nervozita, strata rodiny, alkoholizmus - to všetko sú len následky hriechu. Preto by sme si pred každým prijatím sviatosti zmierenia mali spytovať úprimne svoje svedomie, pretože ono je prirodzeným zákonom vpísaným do nášho srdca, a mali by sme byť k sebe úprimní - naozaj to, čo robím, je v poriadku? Môžem si povedať ako svätý Pavol, že robte tak ako robím ja? Môžem povedať svojmu priateľovi - ak chceš žiť ako kresťan, uč sa odo mňa? Dokážem svojím životom meniť ľudí okolo seba? Žijem tak, že si budem môcť na konci života povedať ako svätý Pavol - "Dobrý boj som bojoval, beh dokončil, už teraz mám pripravený veniec víťazstva, ktorý mi v onen deň dá Pán". Žijem pre Boha a pre druhých, alebo len pre svoje ego? My ľudia sme slabí, ale Boh nám dal množstvo milostí, a práve sviatosť zmierenia nám má pomáhať stať sa Božími deťmi, nie otrokmi hriechu. Ak budeme úprimne pristupovať k tejto sviatosti s pevným predsavzatím využiť milosti v nej prijaté, nie je možné, aby nás to nemenilo k lepšiemu.

 

 

Spytovanie svedomia


 

Príprava na svätú spoveď

 

 

Niet človeka, v ktorom by sa neodohrával vnútorný boj medzi dobrom a zlom. Každý z nás je nositeľom vnútorného napätia, „skladiskom“ mnohých vnútorných problémov, ktoré, ako sa zdá, nevieme veľakrát uniesť. Je veľkým šťastím stretnúť v živote niekoho, komu môžeme s dôverou zveriť svoje vnútro. Dobre vieme, že nie na každé dvere môžeme zaklopať v obave, či budeme vypočutí a pochopení.

 

Mnohí z nás majú skúsenosť, že pri riešení ťažkostí zaklopali na dvere spovednice, kde mohli slobodne zložiť ťažko sa nesúce bremeno. Snahou týchto pár riadkov je, aby v nás bola vždy odvaha hľadať pokoj svojej duše práve na tomto mieste a aby toto stretnutie bolo čo najúprimnejšie.

 

Nezabúdajme, že náš ďalší život je v našich rukách. Jozef Haydn to pekne vyjadril slovami: „Život bude požehnaný dovtedy, dokedy sa budú zachovávať zákony Boha.“ A G. K. Chesterton to vystihol jasne, keď povedal: „Život kresťana, ktorý zachováva Božie prikázania je síce "oplotený odtiaľ - potiaľ", ale je bezpečný.“ Božie príkazy sú návodom, ako najplnšie prežiť svoj život tak, aby nebol otroctvom, ale šťastným životom.

 

K dobrému životu môže pomáhať každá dobrá a úprimná sv. spoveď. A práve k nej môže byť pomocníkom i tento návod na spytovanie svedomia podľa Desatora Božích prikázaní.

 

1. Ja som Pán tvoj Boh, nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal

 

Pán Boh v prvom Božom príkaze od nás žiada, aby sme uznávali Pána Boha ako najvyššiu hodnotu a k tomu je potrebné, aby sme vlastnili tri Božské čnosti - vieru, nádej, lásku. Čiže proti prvému prikázaniu sa prehrešíme vtedy, ak sa prehrešíme proti viere, nádeji a láske.

 

  • Veril som dostatočne v existenciu Boha, v náuku, ktorú nás učí Sväté Písmo, v pravdy viery, ktoré nám predkladá svojou autoritou svätá Cirkev?
  • Nepochyboval som o viere? Nebol som ľahostajný vo viere (plnil som si svoje náboženské povinnosti)? Nerobil som si posmech zo svätých vecí a z osôb zasvätených Bohu (sviatosti, kostol). Nezaprel som svoju vieru (rečami alebo svojím postojom)?
  • Mal som vždy dôveru v Božiu lásku, dôveroval som Bohu? Nezúfal som si (pochyboval som, že je Boh milosrdný, že mi Boh odpustí)? Nespoliehal som sa opovážlivo na milosrdenstvo Božie?
  • Miloval som Cirkev (nadával som na Cirkev, podceňoval som ju)?
  • Reptal som v ťažkých chvíľach?

 

2. Nevezmeš meno Božie nadarmo

 

Pán Boh v druhom prikázaní od nás žiada mať v úcte meno Božie, meno Panny Márie a svätých.

 

  • Nehrešil som (mená Boh, Kristus)? Nespomínal som meno Božie, Panny Márie a svätých bez príčiny (Ježiš, Mária, Jozef)?
  • Nerozprával som škaredé, nemravné a oplzlé reči?
  • Nerúhal som sa Bohu (myšlienkami, slovami alebo skutkami)?

 

3. Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni

 

Pán Boh v treťom príkaze od nás žiada, aby sme nedeľu a deň sviatočný (prikázaný sviatok) zasvätili účasťou na celej svätej omši, nekonaním ťažkej práce a prehlbovaním svojho duchovného života.

 

  • Vynechával som dobrovoľne v nedeľu a prikázaný sviatok sväté omše? Bol som duchom prítomný na svätej omši? Prichádzal som načas na sv. omšu.
  • Konal som ťažké práce v nedeľu a prikázaný sviatok? Nakupoval som v nedeľu?
  • Obohatil som svoj duchovný rast vo viere napr. návštevou blízkeho chorého, prečítaním si nejakej nábožnej literatúry?

 

4. Cti otca svojho a matku svoju

 

Pán Boh vo štvrtom Božom príkaze od nás žiada, aby sme rodičov ctili, milovali a poslúchali. Ctiť a milovať máme rodičov až do smrti.

 

  • Aký bol môj vzťah k rodičom - ctil a miloval som ich, neodvrával, nepotupoval, nepodceňoval a nezosmiešňoval som ich?
  • Pomáhal som im a postaral sa o nich v starobe a chorobe?
  • Modlil som sa za nich?

 

5. Nezabiješ

 

Pán Boh v piatom Božom príkaze od nás žiada, aby sme mali v úcte a chránili život a zdravie blížnych ako i svoje.

 

  • Aký bol môj vzťah k blížnemu? Neublížil som blížnemu (hnevom, nadávaním, urážkami, bitkou, podceňovaním, opovrhovaním)?
  • Aký bol môj vzťah k môjmu životu? Neškodil som si prílišným fajčením, nadmerným pitím alkoholu, používaním omamných látok, prílišnou nervozitou, netrpezlivosťou?
  • Tento príkaz žiada aj to, aby sme netrýznili zvieratá. Netrápil som zvieratá?
  • Najväčšie hriechy proti piatemu Božiemu prikázaniu sú: vražda, samovražda a potrat (tento hriech pácha nielen matka, ale aj ten, kto súhlasí s týmto činom alebo k nemu nabáda – muž, a tiež ten, kto priamo spolupracuje na tomto čine - lekár, zdravotná sestra, ten, kto navádza, súhlasí s činom).

 

6. Nezosmilníš a 9. Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho

 

Pán Boh v týchto príkazoch od nás žiada, aby sme tie časti tela, ktoré slúžia na prenášanie života, mali vo veľkej úcte.

 

  • Neprevinil som sa proti čistote svojej a svojho blížneho?
    Pred manželstvom (6. Boží príkaz)
    Náruživým bozkávaním, hriešnymi dotykmi, pohlavným stykom, čiže smilstvom?
    V manželstve (9. Boží príkaz)
    Náruživým bozkávaním, hriešnymi dotykmi, pohlavným stykom s inou osobou, čiže cudzoložstvom?
  • Nepoužíval som antikoncepciu? Nezneužíval som dar sviatostného manželstva?
  • Hriechy proti týmto prikázaniam sú aj tieto:
    sebaukájanie, nečisté myšlienky, žiadosti, pozeranie neslušných a pornografických obrázkov, filmov, časopisov. Rozprávanie neslušných vtipov a neslušných vecí, ktoré urážajú dôstojnosť človeka.

 

7. Nepokradneš a 10. Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho

 

Pán Boh v týchto príkazoch žiada, aby sme nepoškodzovali a nekradli cudzie a spoločné veci, ba ani po nich hriešne netúžili.

 

  • Ako som sa správal k cudzím a spoločným veciam?
  • 7. Boží príkaz: Nepoškodzoval, nekradol som ich? Neprijal som ukradnutú vec? Vrátil som nájdenú alebo požičanú vec?
  • 10. Boží príkaz: Nemal som úmysel poškodiť alebo ukradnúť nejakú vec?
    (Ak sú to drahšie veci, treba pri spovedi povedať, čo to je a je potrebné tie veci vrátiť, alebo škodu nahradiť)

 

8. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu

 

Pán Boh v ôsmom príkaze od nás žiada, aby sme chránili česť a dobré meno svojich blížnych, čiže aby sme sa riadili slovami Pána Ježiša: „Čo nechceš, aby robili Tebe, nerob ani Ty druhým!“

 

  • Aká je moja úcta k blížnym?
  • Proti úcte voči blížnym sa previňujem:
    Ohováraním - zbytočným rozprávaním o chybách a zlých veciach svojich blížnych
    Osočovaním - nielen rozprávaním o chybách druhých, ale aj úmyselným zväčšovaním týchto chýb (ťažký hriech)
    Potupovaním - ponižovaním blížneho
    Posmievaním - robením si posmechu z blížneho

 

 

 

K platnosti svätej spovede sa vyžaduje, aby kajúcnik splnil tieto podmienky:

 

  • spytovanie svedomia – zamyslenie sa pred spoveďou, aké hriechy som spáchal;
  • ľútosť – má vyvierať zo srdca nad spáchanými hriechmi;
  • predsavzatie - je potrebné si dať konkrétne predsavzatie, v čom sa chcem zmeniť;
  • vyznanie hriechov – úprimné vypovedanie všetkých hriechov pri spovedi. Ak sa úmyselne zatají hriech, svätá spoveď je svätokrádežná. Ak nechtiac niekto zabudne nejaký hriech, svätá spoveď je platná. Tento hriech možno povedať pri ďalšej spovedi.
  • zadosťučinenie – pomodliť sa pokutu, ktorú kňaz pri svätej spovedi udelí, alebo vykonať čin, ktorý kňaz určí.

 

Poznámka k úvodu svätej spovede:

 

Na začiatku sv. spovede sa treba katolícky pozdraviť „Pochválený buď Ježiš Kristus“, prežehnať sa a stačí povedať: „Naposledy som sa spovedal (poviem kedy) a odvtedy som spáchal tieto hriechy...“ Po vypovedaní hriechov je vhodné povedať: „Na viac hriechov sa nepamätám.“


Joomla templates by a4joomla

Pripomienky k stránke: admin(zavináč)farnost-strecno.sk