Hľadaj:

Dnes je Utorok 02.júna 2020, meniny má: Xénia zajtra: Karolína
channel1.jpgchannel13.jpgchannel9.jpgchannel15.jpgchannel10.jpgchannel14.jpgchannel4.jpgchannel16.jpgchannel2.jpgchannel6.jpgchannel7.jpgchannel11.jpgchannel17.jpgchannel8.jpgchannel5.jpgchannel12.jpgchannel3.jpg

Vysluhovanie sviatosti pomazania nemocných 16. 2. 2020

V dnešnej dobe sa  mnohí ľudia, a to žiaľ i veriaci, zverujú nesprávnym ľuďom. Obracajú sa na mnohých veštcov. Prichádzajú za nimi, prípadne  im telefonujú a diktujú dátumy svojich narodenín, ba neraz i dátumy všetkých členov svojej rodiny. Títo veštci im potom vykladajú z kariet. Mnohí z nich majú pri sebe sviecu, sošku P. Ježiša alebo P. Márie, a to mýli, a čo je smutnejšie,  uspokojuje veriacich.

Tu treba otvorene povedať, že to všetko je povera a modloslužba, pretože človek pri takomto konaní celkom a jednoznačne opúšťa Boha a jeho zákony. Ak má veriaci človek živú vieru, tak sa nezveruje do rúk hocikoho, ale vo všetkých životných situáciách sa obracia s dôverou na  Boha.  

Verím, že my,   ktorí prichádzame do kostola, vieme,  kde má socha P. Ježiša a P. Márie to najcennejšie miesto. A taktiež vieme,  že svieca má to najcennejšie miesto na oltári, kde sa koná najvzácnejšia Ježišova obeta. A nadovšetko vieme,  komu máme zverovať naše životy v každej chvíli, a to i v tých najťažších chvíľach, pre ktoré nám Kristus ponúka okrem iných darov aj veľký dar a tým je  sviatosť pomazania nemocných. Ale skôr, ako budeme v tejto katechéze venovať zvlášť pozornosť tejto sviatosti, priblížme si i ostatné sviatosti.  

Celý náš život je prepojený na Krista. Na dotyk jeho lásky, ktorej sa nám dostáva  cez každú sviatosť.

Už ako malé deti sme boli prepojení na Boží život  cez sviatosť krstu. Neskôr cez sviatosť birmovania sme boli obdarovaní  darmi Božieho ducha. A od detstva celý náš život je ustavične prepojený na dve sviatosti.

Svätú spoveď – keď zlyháme, keď padneme do hriechu, vďaka tejto sviatosti môžeme vždy nanovo povstať a opäť mať účasť na najcennejšom živote, ktorým je Boží život. A cez sviatosť oltárnu môžeme byť naplno prepojení so živým Kristom. Istý kňaz spomínal, ako večer pri fare zastavilo nákladné auto. Vystúpil z neho muž, ktorý sa prihovoril  kňazovi: „Prosím vás, dnes som nestihol nikde sv. omšu, dali by ste mi sv. prijímanie? Moja radosť a sila v živote je vtedy, ak som denne prepojený na Sviatostného Krista.“ A kňaz dodáva: „S takou pokorou som nevidel v živote nikoho prijímať sv. prijímanie, ako ju prijímal tento muž.“ 

Mnohí z vás ste si cez sviatostné manželstvo  splatnili svoju lásku pred Bohom, získali nárok žiť bez hriechu a otvorili ste sa pre Božiu pomoc, ktorá sa ponúka cez túto sviatosť. 

Vy, mladí, túžte svoje budúce životy žiť predovšetkým skrze túto sviatosť. Nedajte sa nikdy zviesť nesprávnym pohľadom na spolužitie,  aké vám ponúka tento svet. 

A napokon Boh vo svojej láske ide tak ďaleko, že chce stáť so svojím dotykom lásky rovnako aj pri starších, trpiacich veriacich ľuďoch. Dotýka sa ich cez sviatosť pomazania nemocných. Túto sviatosť, budem vysluhovať pri sv. omši  vo štvrtok 5. marca, ktorý bude  v prvopiatkovom týždni, kedy viacerí veriaci pristupujete k sv. spovedi, lebo táto sviatosť sa má vysluhovať tým, ktorí sú v milosti Božej, teda tým, ktorí sú po sv. spovedi. 

V evanjeliu často počujeme, ako ľudia išli za Ježišom zo všetkých strán. A rovnako počujeme krásnu vetu: „Chceli sa dotknúť aspoň  jeho rúcha.“ Ľudia tej doby to nemali ľahké, nemali dopravné možnosti, aké máme my. Neraz šli niekoľko dní pešo len preto, aby sa stretli s Ježišom. My to máme oveľa jednoduchšie. Kostol máme v každej farnosti. Vy starší a trpiaci môžete prežiť veľkú milosť, nielen prijať  do srdca P. Ježiša vo svätom prijímaní, ale i  prijať na čelo a ruky dotyk jeho lásky skrze sviatosť pomazania nemocných. Urobte tak v spomínaný deň s pokorou. A teraz si priblížme, čo je potrebné vedieť o tejto sviatosti. 

Sviatosť pomazania nemocných je sviatosť, prostredníctvom ktorej jednoducho povedané Pán Boh pomáha trpiacemu človeku na tele ako i na  duši.  

Na tele tak, že uľahčuje v utrpení, dáva mu silu ľahšie znášať utrpenie, ba niekedy sú prípady, keď  sa človek uzdraví. 

Na duši tak, že rozmnožuje v človeku Božiu milosť, zmýva následky hriechov. 

Ak sa trpiaci človek už nevládze spovedať a mal túžbu túto sviatosť prijať, vtedy táto sviatosť dokonca nahrádza samotnú sviatosť pokánia a  posilňuje chorého človeka v smrteľnom zápase, čo je nesmierne dôležité. 

Je dôležité, aby sme mali správny pohľad na túto sviatosť. Druhý vatikánsky koncil  veľmi zdôrazňoval, aby sa táto sviatosť chápala ako sviatosť, ktorá sa týka nie až zomierajúcich, ale trpiacich.

A preto sa nemá používať výraz posledné pomazanie, ale pomazanie nemocných. Vysluhovateľom tejto sviatosti je kňaz, ktorý ju vysluhuje tak, že olivovým olejom pomaže čelo a ruky chorého, pričom hovorí slová:  

„Skrze toto sväté pomazanie a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech Ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. A oslobodeného od hriechov nech Ťa spasí a milostivo posilní.“

Túto sviatosť môžu prijímať tí, ktorí sa ocitajú pred vážnou operáciou, ďalej tí, ktorí sa nachádzajú  v ťažkej chorobe, alebo v starobe. Za vek staroby sa považuje 70 rokov. Majme správny postoj k tejto sviatosti. Volajte včas kňaza k človeku, ktorý sa ocitá v ťažkej chorobe, či už je doma alebo v nemocnici.  Ktorí sa ocitáte v utrpení a v starobe a ešte vládzete prichádzať do kostola, posilňujte sa každý rok v pôstnej dobe touto sviatosťou. My ostatní a najmä vy, mladí, pomáhajte trpiacim ľuďom v ich potrebách, a tak isto pomáhajte im sprostredkovať túto sviatosť. 

Je pravdou, že sú trpiaci ľudia, ktorí nechcú alebo boja sa prijať túto sviatosť. Vtedy treba s nimi citlivo hovoriť, prečo sme veriaci, kde je naša sila a najmä sa za nich veľa modliť. Veriaci človek vo svojom živote nemôže urobiť nič hodnotnejšie, ako zachrániť dušu človeka pre večný život. Ale taktiež nemôže urobiť chybnejší krok, ak nik neurobí pre záchranu večnosti svojho blížneho. Svätý Jakub  vo svojom liste píše: „Ak sa ti podarí v živote zachrániť človeka, ktorý je v hriechu, vedz, že si zachránil jeho dušu a tebe sa odpustí veľa hriechov a Boh ťa zahrnie veľkou milosťou.“ 

Istý lekár nosil celý život retiazku s krížikom, ktorý dostal na prvé sv. prijímanie. Čo bolo smutné, len nosil retiazku s krížikom, ale nežil žiadne prepojenie na Krista. Uvedomil si to, až  keď vážne ochorel a keď mu kňaz povedal tieto slová: „Život má zmysel, ak je prepojený na Krista. Život má cenu, ak človek pochopí, že Kristus má roztiahnuté ruky pre každého človeka. Chce nimi objať každého.“ Lekár to nielen pochopil, ale i začal žiť.  Vyjadril to nádhernými slovami: „Hoci som chorý a viem, čo ma čaká, nikdy som nebol taký šťastný, nikdy som si so ženou tak nerozumel ako teraz, lebo už sa nespolieham len na seba a nežijem len svoj pohľad, ale spolieham sa na Boha a žijem to, čo je Božie.“

Nech nás aj táto katechéza vedie k túžbe žiť túto pravdu. Žiť v každej chvíli života to najcennejšie,  to, čo je Božie. Nech nám k tomu pomáha častý pohľad na Kristov kríž, ako i pomoc Božej Matky, ktorá verne stála pod krížom a tiež i pomoc svätého Jozefa, ktorý je ochotný byť každej rodine jej najväčším patrónom a každému z nás patrónom dobrej smrti. Amen. 



Praktické pokyny k sviatosti pomazaniu chorých 

Keď sa niekto z Vašich blížnych ocitne v ťažkej chorobe, volajte čím skôr kňaza. Chápeme Vás, že niekedy niektorí nechcú hneď prijať túto sviatosť. Je potrebné však hovoriť chorému jasnou rečou, čo neznamená plašiť smrťou, ale povzbudzovať, prečo sme veriaci, kde je naša sila a nádej. Svojím nesprávnym postojom by sme mohli obrať svojho blížneho o celú večnosť. V tých prípadoch keď trpiaci nemá záujem o túto sviatosť, treba sa za neho veľa modliť a poprosiť aj väčšie spoločenstvo- napríklad známych, priateľov,  aby sa modlili na tento úmysel. 

Taktiež, ktorí sa ocitáte pred ťažkou operáciou požiadajte o vyslúženie tejto sviatosti. Môžete tak urobiť po každej sv. omši.

Tí veriaci, ktorí sú v nemocnici mimo našej farnosti, je potrebné, pokiaľ  túto sviatosť nemali prijatú, volať kňazov v daných mestách. 

Tým, ktorí nevládzu a nemôžu prísť v spomínaný deň / 5. 3. 2020/ do kostola na sv. omšu, keď sa bude  vysluhovať sviatosť pomazania nemocných, túto sviatosť budem vysluhovať aj pri návštevách chorých v pôstnom období,  o čom Vás budem presne informovať.

Keď veriaci človek už zomrel, vtedy sa sviatosť pomazania nemocných  nevysluhuje. Ako bolo vysvetlené, je to sviatosť pomazania nemocných, a nie sviatosť zomierajúcich. 

Keď zomrie veriaci človek, treba nahlásiť pohreb najskôr na farskom úrade, aby sme sa dohodli na termíne a potom ostatné záležitosti je potrebné vybavovať na pohrebnom ústave. Popri ostatných starostiach je najdôležitejšie, aby príbuzní prišli na sv. spoveď a tak pri sv. omši obetovanej za svojho zomrelého mohli pristúpiť k sv. prijímaniu. Obetovať svätú omšu a sv. prijímanie je najväčší  dar, aký možno obetovať zosnulému ako dar lásky a obety pre spásu jeho duše. 

Ďakujem všetkým, ktorí sa obetujete a modlíte za chorých, zomierajúcich ale i zomrelých veriacich. Rovnako ďakujem i tým, ktorí chodia temer denne na sv. omšu, pretože cenné je i to, že vždy pred sv. omšou sa modlia za toho, ktorý v tom čase zomrel. Bolo by pekné, keby ste sa modlili i za tých, ktorý sa ocitajú vo vážnej chorobe. 

Prosím všetkých, aby ste sa obetovali pre chorých, trpiacich a zomierajúcich a často sa modlievali na tieto úmysly.


Joomla templates by a4joomla

Pripomienky k stránke: admin(zavináč)farnost-strecno.sk