Požehnanie osôb

Detaily

Autor: Super User

Patrí tu napríklad svätoblažejské požehnanie, ktoré nás má ochrániť pred chorobami hrdla. Udeľuje sa prekríženými sviecami, pričom kňaz prosí, aby nás Pán chránil od každého zla, aby nás sprevádzal svojím požehnaním a posilňoval zdravie tela i duše.
Medzi ďalšie požehnania osôb patrí napríklad pomazanie popolom z posvätených ratolestí na popolcovú stredu. Popol má naznačiť našu porušiteľnosť - že sme zo zeme a do nej sa aj vrátime. Hlavne v dnešnej dobe ľudia akosi zabúdajú na to, že sme všetci smrteľní. Toto posvätenie si netreba zamienať s nejakým magickým rituálom, pretože samotný znak posvätenia je len symbolom ukazujúcim na Boha, pretože On je prameňom všetkého požehnania. Na rozdiel od magických rituálov, kde sa účinná sila pripisuje práve tomuto rituálu, tu dostávame silu od Boha a úkon posvätenia nás má len pripraviť na prijímanie milostí. Samotné požehnanie by bolo neúčinné, keby sme si neuvedomovali, že len ukazuje na Boha, ktorý nám dáva svoju milosť skrze sviatosti a modlitbu. Ak by sa za nás kňaz nemodlil - bol by to len prázdny rituál, ktorý by bol skôr na škodu, ako na osoh. Práve toto používa Diabol - napodobňuje kresťanské sviatosti a sväteniny, a ponúka nám ich bez Boha - sú to amulety, zázračné lieky, homeopatiká, magické rituály, používanie magických predmetov - napr. viazanie červených stužiek bábätkám, rozbíjanie črepov, vkladanie peňazí pod stôl na Vianoce, povery, praktiky ľudových liečiteľov atď... Diabol je otec lži a rád na seba berie podobu dobra a aj v Písme je napísané, že bude robiť  "veľké divy a znamenia", aby zviedol čo najviac ľudí.

Sväteniny na rozdiel od sviatostí neudeľujú milosť Ducha Svätého, ale iba pripravujú na prijatie ovocia sviatostí a uspôsobujú na spoluprácu s ňou.

Požehnať možno rodiny, pútnikov, chorých, združenia, snúbencov, ženy pred pôrodom atď...
Niektoré požehnania môžu udeľovať aj normálni kresťania v zmysle všeobecného Kristovho kňazstva, je skôr smutné že sa to už akosi prestalo praktizovať. Požehnať môžu rodičia svoje deti, veľmi je to vhodné napríklad pred prijatím sviatosti manželstva, ale aj pri iných príležitostiach, pri skúškach, na Vianoce, pri ťažkostiach... Keď nám Boh dal takúto možnosť, bolo by hlúpe ju nevyužiť. Málokto si uvedomuje, akú silu má žehnanie rodiča svojmu dieťaťu - akú silu má modlitba rodiča za svoje dieťa, muža za svoju ženu, ženy za svojho muža, detí za svojich rodičov... Prečo? Pretože najviac milujeme svojich najbližších a Boh môže cez tento kanál lásky bez prekážky posielať svoju milosť pre toho človeka. Prečo je v rodinách toľko ťažkostí? Modlíme sa za seba vzájomne a žehnáme si?

Požehnanie a prekliatie 

V dnešnej dobe je ľudom zo všetkých strán, ale predovšetkým z médii, podsúvaný negatívny obraz o svete a o ľuďoch - vyhľadávame negatívne správy a kŕmime sa nimi, akoby sme mali nejaký trpiteľský syndróm, potrebujeme vidieť všetko negatívne - svet, svoj život, politiku, našu krajinu, zamestnanie, ľudí, a pritom ako kresťania by sme mali byť svetlom sveta a soľou zeme, ľudia kráčajúci cez všetky prekážky s naším Otcom, ktorý nám dáva všetko to čo potrebujeme. Často sa stáva, že ak máme v rodine problémového člena, automaticky sa stane "čiernou ovcou", nad ktorou len zalamujeme rukami a vzdycháme, aký je tento náš brat alebo sestra úbohý. Tieto negatíva sa potom valia na danú osobu ako prekliatie, pretože taký človek už ani nemá motiváciu sa zmeniť, ak ho všetci naokolo vnímajú ako tŕň v oku. A nie je to len v rodine - ohovárame ľudí, kňazov, rodinu, susedov a vôbec si neuvedomujeme, aké zlo a prekliatie týmto ľuďom kladieme na plecia, ignorujúc slová Ježiša: "Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka. Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie."

Ak chceme, aby sa ľudia okolo nás menili,  nehrajme sa na sudcov, lebo právo hodnotiť človeka patrí Bohu, ktorý netrpí predsudkami ako my. Modlime sa za týchto našich bratov a sestry a žehnajme im, aby nás Boh mohol použiť ako kanály jeho milosti pre týchto ľudí.

Požehnanie príbytkov

Detaily

Autor: Super User

Požehnaním domov, nemocníc, knižníc, škôl, kláštorov, úradov, obchodov atď... vyjadrujeme, že daná budova chce byť spájaná s pôsobením Božej milosti, že všetko, čo sa v danej budove bude diať, chce byť na Božiu oslavu. Ten, kto si dá požehnať svoj príbytok, ho zasväcuje Bohu, a zároveň vyjadruje, že v tomto príbytku chce žiť aj so svojou rodinou v duchu kresťanstva  v láske, porozumení a modlitbe.

 

Požehnanie domu - Súkromné požehnanie laikmi

Tradícia požehnania domov má veľký duchovný význam. Toto požehnanie môže vyslúžiť aj laik - v rodine otec, alebo mama.

Stačí požehnaná voda, prípadne zapálená svieca - symbol Krista a postoj veriaceho človeka uvedomujúc si Božiu prítomnosť a lásku.

 

 

Požehnanie domov v čase sviatku Zjavenia Pána

V mene, Otca i Syna i Ducha Svätého.  Amen.

Pokoj nášmu domu a všetkým, čo v ňom bývame.  I s duchom tvojím.

Počúvajme slová sv. Evanjelia podľa Matúša(2, 1-12):

Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu. A hľa hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.

S radosťou za dar Božieho Syna velebme nášho Spasiteľa a prednesme mu svoje prosby:

1. Pane Ježišu, Boží Syn, žil si s nami ako človek, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi, daj, aby sme boli dobré deti nášho dobrého Boha 
2. Pane Ježišu, ty si sa v nazaretskej rodine vzmáhal v múdrosti a bol si v obľube u Boha i ľudí, daj, aby otcovia a matky boli prvými učiteľmi a svedkami viery pre svoje deti. 
3. Pane Ježišu, Kráľ pokoja, ty si nám priniesol svoj pokoj, daj, aby všetci, čo v tomto dome bývajú, tešili sa zdraviu i pokoju a žili v láske a svornosti a boli ti za všetko vďační. 
4. Pane Ježišu, priniesol si radostnú zvesť trpiacim a chudobným a uzdravoval si pokorných srdcom, chráň nás od prílišných starostí a otvor naše srdce pre trpiacich a núdznych. 
5. Pane Ježišu, Život veriacich, ty si prijal Máriu a Jozefa k sebe do nebeskej vlasti, prijmi aj zosnulých z našej rodiny medzi svojich spravodlivých v nebi.

 

A teraz sa spolu modlíme, ako nás naučil náš Pán Ježiš Kristus: 

Otče náš, ktorý si na nebesiach... Modlitba požehnania: 
Všemohúci Bože a Otče, ty si nás v krste prijal za svoje deti a urobil si nás bratmi a sestrami tvojho Syna; posilňuj naše spoločenstvo s ním a daj, aby sme v našej rodine žili vo svornosti a láske. Bože, ochraňuj náš dom pred zlom a hriechom, požehnávaj ho i všetkých, čo v ňom bývajú, aby sme ti ako domáca cirkev prinášali duchovné obete: zlato lásky, myrhu utrpenia a kadidlo modlitby. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

(Otec - matka pokropí požehnanou vodou prítomných i celý dom, pričom povie:) 

Táto požehnaná voda nech nám pripomenie náš krst i Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, 

ktorý nás vykúpil svojím krížom a zmŕtvychvstaním.

(Na horné veraje dvier kriedou napíšeme:

20 C + M + B 24

To znamená: Christus mansionem benedicat 
(Kristus nech požehná náš príbytok)

Prosme teraz spoločne Pannu Máriu o pomoc a ochranu: 

Zdravas Mária .... ;

Dnes prišla spása do nášho domu. Pokoj a požehnanie nech spočíva na ňom a nech napĺňa všetkých nás. V mene, Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Požehnanie predmetov

Detaily

Autor: Super User

Pohrebné obrady

Detaily

Autor: Super User

Ako vybaviť pohreb?

Veľmi si dajme záležať na tom, aby naši príbuzní odchádzali na večnosť zmierení s Bohom a prijali sviatosti ešte pri vedomí. Mŕtvym už nie je možné udeliť ani sviatosť pomazania chorých. Pohreb ohláste kňazovi čo najskôr aj keby ste nemali potvrdené všetky potrebné úmrtné doklady. Je dobré, ak príde vybavovať pohreb taký člen rodiny, ktorý vie povedať, či zomrelý bol zaopatrený sviatosťami a kedy je vhodné vyslúžiť pohrebnú svätú omšu. Príbuzní nech pri pohrebnej svätej omši obetujú sväté príjimanie za zomrelého.

 

Kresťanský pohreb

Celý náš život má smerovať k Bohu, k nášmu Kráľovi, s ktorým sa raz stretneme v nebi. To aj vyznávame vo vyznaní viery: "Očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku".
Kresťanský pohreb je liturgickým slávením Cirkvi, kde veriaci vyjadrujú spoločenstvo so zosnulým veriacim, chcú vyjadriť úctu k jeho telu ako chrámu Ducha Svätého a súčasne má byť pohreb aj povzbudením veriacich, pretože smrťou sa život nekončí - tak ako sme sa Kristovi stali podobnými v smrti, staneme sa mu podobní aj vo zmŕtvychvstaní. Každá rozlúčka je smutná, ale treba si uvedomiť, že toto odlúčenie je len dočasné, pretože aj my máme nádej, že sa raz stretneme s naším Otcom a našimi zosnulými v nebi. Tu na tejto zemi sa môžeme modliť za našich zosnulých, ak sú v očistci, alebo prosiť svätých v nebi za príhovornú modlitbu.

Cirkevný pohreb je možné slúžiť (prípadne aj s pohrebnou omšou, ktorá by mala byť pred pohrebom) každému pokrstenému kresťanovi, a takisto aj nepokrsteným deťom ak rodičia mali úmysel ich pokrstiť, a katechumenom, ktorí sa pripravovali na krst.
- cirkevný pohreb je možné vyslúžiť aj kresťanom iného vyznania - ale len ak nie je známe že by to bolo proti ich slobodnej vôli
- by sa nemal slúžiť osobám, ktoré boli známé ako verejní hriešnici, heretici či schizmatici, tým hriešnikom, ktorých cirkevné pochovanie by vzbudilo verejné pohoršenie veriacich a tiež tým, ktorí si zvolili kremáciu len za účelom spochybniť kresťanskú vieru (ak nie je kremácia z tohto dôvodu - napr. spochybniť zmŕtvychvstanie, cirkev ju nezakazuje)

Keďže náš život na tejto zemi raz bude mať koniec, nemali by sme ho brať na ľahkú váhu - a mali by sme byť vždy pripravení na stretnutie s naším Pánom - veď ak nebudeme chcieť s ním byť tu na tejto zemi, ako budeme po ňom túžiť vo večnosti?  Do zatratenia človeka neposiela Boh, ale človek samotný sa rozhoduje pre zatratenie. Peklo je len rešpektovanie našej slobodnej vôle - miesto pre tých, ktorí odmietli Boha - miesto/stav bez Boha. Kresťania by nemali byť ako boháč v Ježišovom podobenstve, ktorý nevedel, čo spraví so svojou bohatou úrodou obilia - a svoju dušu zanedbával. Vybudoval si zázemie pre pokojný život, a pritom bol hlupák - lebo zabudol, že má žiť pre večné kráľovstvo a nie pre pominuteľný pozemský život. Mali by sme sa teda vzájomne povzbudzovať, a to predovšetkým našich chorých, trpiacich a starých ľudí, aby žili sviatostne a boli vždy pripravení na to, kedy si ich Pán povolá k sebe. Ak si želajú byť zaopatrení - neodopierajme im to, a modlime sa za nich a povzbudzujme ich.