Hľadaj:

Dnes je Utorok 23.apríla 2024, meniny má: Vojtech zajtra: Juraj

Kázeň 3. nedeľa v období cez rok - Úcta k životu

Dar života

Zaiste ešte máte v živej pamäti vianočné sviatky a výzvu, ktorou sme končili toto obdobie: „Všetko krásne sme prežili preto, aby sme odteraz ešte viac žili pravdu Vianoc. Lebo kto žije pravdu Vianoc, ten má v srdci Vianoce stále.“ Aby sme túto výzvu dokázali žiť, je potrebné

položiť si otázku: Čo je v našom živote dôležité? Odpoveď znie: Mať v úcte veľké dary. Mnohí viete, že v novom roku začíname vždy katechézou o sviatosti krstu, v ktorej spájame dva vzácne dary: dar života a dar Božieho života. Tentoraz urobíme výnimku, každému daru budeme venovať pozornosť zvlášť. Pretože, ak si nebudeme vedieť vážiť dar života, nebudeme si vedieť vážiť ani dar Božieho života. Zamyslime sa: často sa stretávame s aktivitami na ochranu životného prostredia alebo počujeme, koľko je tu spolkov na ochranu zvierat. Nič proti tomu. Je to dobré, ale na druhej strane je smutné, že tak
málo sa hovorí o ochrane toho najcennejšieho - ľudského života. Žijeme v
dobe, čo sa nás snaží mýliť, oberať o najväčšie hodnoty. Je len na nás,
ako si zachováme pravé kresťanské postoje, medzi ktoré zaiste patrí aj
úcta k životu. V najnovších Katolíckych novinách sa ma bolestivo dotkol
článok, ktorý má názov: Najčastejšia príčina úmrtí sú potraty. Okrem
iného sa v ňom udáva, že za minulý rok sa vo svete vykonalo 44 miliónov
interupcií, teda celosvetovo sú prvou príčinou úmrtia. Pre porovnanie,
rakovina si vlani vyžiadala 9,6 milióna úmrtí.
Preto sa pri tejto téme chcem najskôr poďakovať všetkým
manželom, rodičom, ktorí ste prijali deti ako Boží dar. Nielen prijali, ale aj
sa zodpovedne staráte o životy svojich detí. Chcem vás povzbudiť, aby ste
sa nebáli aj v tejto neľahkej dobe prijať každé dieťa ako Boží dar. Aby ste
sa aj vo chvíli, keď príde snáď, ako sa to dnes nazýva, nečakané
tehotenstvo, nedali pomýliť a rovnako vedeli prijať aj tento život. Pri
niektorých témach vie najviac poučiť skutočný príbeh. Povzbuďme sa na
tomto.
Na jednej škole študenti dostali úlohu opísať osobnosť, ktorú si najviac
vážia. Žiaľ, len jedna zo študentiek považovala za najväčšiu osobnosť
svoju matku. Napísala tieto slová: „Moju mamu si vážim najviac. Prvé
dieťa, ktoré počala, zomrelo. Druhé sa narodilo postihnuté.

Ponúkali jej ústav, pretože dieťa potrebovalo nepretržitú starostlivosť.
Nesúhlasila. Obetavo sa s manželom striedala pri dieťati. Po čase ostala
opäť tehotná. Lekár ju nahováral, aby si dieťa dala zobrať, pretože
pravdepodobne nebude zdravé. Jej odpoveď bola jasná. Nie. V jej ťažkých
chvíľach stáli pri nej len muž a kňaz. Mala veľkú úctu k Panne Márii.
Všetko jej zverovala. Dokonca jej dala sľub, že ak sa narodí dievča, dá jej
meno po nej. Som tu a volám sa Mária. Som zdravá. Pol roka po mojom
narodení Ľuboško zomrel, aj keď sa zdalo, že pri veľkej starostlivosti
o neho, môže byť zdravý. S pokorou to prijala. A nevzdávala sa. Mám
osem mladších súrodencov. Moja matka je žena veľkej obety. Nikdy nám s
otcom nepovedali, že nemajú na nás čas. Keď prežívam ťažšie chvíle,
položím si otázku, čo by urobila moja mama na mojom mieste a hneď
mám jasnú odpoveď. Preto ju mám veľmi rada.“ Toľko výpoveď mladého
dievčaťa.
Spomínaným príbehom nechcem hovoriť, že všetci rodičia musia
mať veľa detí. Napokon, nie každý má rovnaké či už zdravotné, alebo iné
možnosti. Ale chcem poukázať na vzor statočnej matky, ale i otca. Taktiež
poukázať, ako je dôležité  zachovať si pravé hodnoty a ako je potrebné
dôverovať Bohu,  Božej matke, ako i  sv. Jozefovi. V piatok sme mali
spomienku na sv. Šebastiána. V jeho životopise ma oslovila najviac táto
veta: „Obracal pohanov na kresťanov a kresťanov na hrdinov.“ Ak chceme,
aby naše rodiny boli šťastné, potrebujú mať opravdivých kresťanov. A ak
chceme, aby boli požehnané, potrebujú mať doslova hrdinov.
Chcem, aby moje povzbudenie patrilo aj tým, ktorí by tak radi
prijali dieťa a nemôžu. Chcem vás ubezpečiť, že denne sa za vás modlím.
Modlite sa aj vy a objímte aj tento kríž. Prípadne, uvažujte aj o adopcii.
Každé dieťa je Božím darom. Sme svedkami, ako sa často nadáva na
Cirkev. Pochopiteľne, sú veci, ktoré nie sú povzbudivé. Kto má na nich
podiel, za to si každý raz ponesie zodpovednosť. Ja sa snažím zmýšľať
takto: zakladateľ Cirkvi je Ježiš, ktorý je svätý, bez hriechu. Ak chceme
niečo dokázať, máme sa porovnávať s ním a nie kde s kým. A ďalej,
snažím sa vidieť to, čo je dobré. Mnohých nás nedávno prekvapila správa
o nečakanej smrti profesora Vladimíra Krčméryho. Asi len pán Boh vie,
koľko dobra pre deti on a jeho tím dokázali urobiť vo viacerých krajinách,
kde to deti majú veľmi ťažké.

Obdivujem, ako mnohí veriaci ľudia zo Slovenska, či už lekári, dobrovoľníci, dokážu na niekoľko rokov opustiť svojich najbližších a ísť slúžiť najbiednejším. Mnohé deti v Afrike sú doslova na ulici, kde ich pokrmom je len lep, ktorý je pre nich akousi malou drogou. A práve tieto deti zachraňujú spomínaní hrdinskí veriaci ľudia. Moje povzbudenie je, že sa k nim môžeme pridať aj my, aj keď len malou mierou. Stačí si dať do internetového vyhľadávača: pomoc pre Afriku, kde sa dá dozvedieť, ako sa dá finančnou pomocou zachrániť dieťa z ulice, čo znamená zabezpečiť mu možnosť chodiť do školy a žiť ľudskú dôstojnosť. Tou pomocou je adoptovať si dieťa na diaľku. Vychádza to na jeden deň niečo cez jedno euro. Som povzbudený, že i na našej škole v Strečne je táto túžba. Ako iste rodičia vedia, staršie deti mali možnosť počúvať pracovníkov z charity, ktorí im priblížili danú tému a možnosti pomoci. Teraz si žiaci vyberajú, z ktorej krajiny by si chceli adoptovať dieťa potrebujúce pomoc. Nie kvôli chvále, ale kvôli povzbudeniu poviem, že snažím sa i ja už niekoľko rokov pomáhať dieťaťu. Toho času je to Mildred. Listy, v ktorých mi opisuje, aké to má ťažké, a napriek tomu, ako si vie vážiť každú maličkosť, čo my, alebo naše deti nevedia, a najmä jej veľká vďačnosť, že vďaka mojej podpore môže chodiť do školy, sú tou najväčšou odmenou. Ak by niekto mal túžbu vedieť o týchto možnostiach viac, môže si dať, ako som spomínal do googlu heslo „pomoc pre Afriku“ alebo „adopcia na diaľku“, alebo si môže zobrať letáčiky, ktoré sú na stolíku v predsieni kostola. Letáčiky ponúkajú možnosť adopcie detí nielen z Afriky.

Čo dodať na záver? Dnešnú 3. nedeľu v období cez rok slávime ako Nedeľu Božieho slova, ktorá má byť dňom oslavy, štúdia a šírenia Božieho slova. Priblížme si preto aspoň tieto citáty: svätý Pavol nás v 1. Kor 4, 7 učí: „Čo máš, čo by si nebol dostal od Boha?!“ Tým najväčším darom je život, ktorý máme chápať nie, ako nejakú samozrejmosť, ale Boží dar, za ktorý nesieme zodpovednosť, ako ho prežijeme. V Evanjeliu sv. Jána 13, 35 je krásna veta: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ A napokon v jednej z kresťanských piesní sa opakujú silné slová: „Máš dve ruky, čo vedia objať, jedno srdce, čo vie milovať, nezabudni, to všetko ti dal Pán.“ Prajem nám všetkým, najmä vám, mladým, žiť opravdivo svoju vieru a najmä hodnotu lásky, ktorá je tým najväčším svedectvom, či sme naozaj Ježišovi učeníci, a ktorá jediná môže prinášať do našich rodín to najcennejšie - pravé Božie požehnanie. Amen.


Po sv. omši:
V Taliansku sa jeden 83-ročný starček uzdravil z Covidu. Keď opúšťal nemocnicu, personál mu dal faktúru za použitie pľúcnej ventilácie. Starček si ju pozrel  a veľmi sa rozplakal. Zriadenci ho utešovali. Vraveli mu, že veď to sa nejako vyrieši, nejaké peniaze sa nájdu Starček plakal ďalej a ešte viac. Personál nemocnice bol taký dojatý, že aj oni sa rozplakali. Keď sa starček upokojil, povedal im: "Ja neplačem kvôli tým peniazom, aj keď ste mi za jeden deň, čo som bol napojený na pľúcnu ventiláciu, naúčtovali 500 euro. Ja plačem preto, že mi Pán Boh umožnil dýchať kyslík celých mojich 83 rokov života každý deň a zadarmo a ja som mu za tento vzácny dar nikdy ani len nepoďakoval."

Joomla templates by a4joomla

Pripomienky k stránke: admin(zavináč)farnost-strecno.sk