Sv. omša 9. 2. 2020

Keby som vám položil otázku, čo je najväčším darom pre vás v živote, odpovede by boli rôzne. Možno by niekto najmä zo starších veriacich odpovedal – že je to sv. omša. Prečo zo starších, lebo čím človek dlhšie žije, tým viac chápe, ktoré sú najväčšie hodnoty v živote veriaceho človeka.   

 

Počas života počujeme veľa prísľubov. No často sa presviedčame, že mnohé z nich sú klamlivé .

A preto ako veriaci ľudia si máme uvedomovať,  že pre nás sú najcennejšie prísľuby, ktoré nám ponúka Ježiš.  Lebo jedine v nich sa človek nikdy nesklame. Bez nich by boli naše životy  ťažké, nevedeli by sme, kde je skutočná istota a kde sa dá čerpať pravá sila. 

Jedným z takýchto prísľubov je i tento: Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.

Ako sme si nedávno spomínali, pán Ježiš je skutočne s nami a to skrze svoje slovo, a skrze svoje sviatosti.

Lebo, keď sa číta evanjelium, to sa nám prihovára sám Kristus.

A keď slávime niektorú sviatosť, prežívame priamy  dotyk Božej lásky...

Toto všetko najplnšie prežívame vo sv. omši. V bohoslužbe slova počúvame samého Krista a v bohoslužbe obety prežívame naplno dotyk jeho lásky, a to najmä vo chvíli, keď sa z lásky k nám  premieňa do kúska chleba a čo je najdôležitejšie, nielen premieňa, ale i ponúka. A tak venujme dnes v katechéze pozornosť veľkému daru, ktorým je sv. omša, lebo nemôže niekto mať záujem a milovať to, čo dobre nepozná. 

Najskôr si v stručnosti rozoberme sv. omšu.

Prvú sv. omšu slávil sám Pán Ježiš na Zelený štvrtok. Vtedy ustanovil sv. omšu, keď  odovzdal moc sláviť sv. omšu apoštolom a ich nástupcom, ktorými sú biskupi a kňazi. Zároveň vyslovil prianie: Toto robte na moju pamiatku. Svätá Cirkev bola od apoštolských čias verná tomuto prianiu, keď chápala, že najhlavnejšie zoskupovanie   veriacich sa deje pri sv. omši.

Sv. omša má dve časti. Bohoslužba slova a bohoslužba obety.

Ešte pred tým ako vstupujeme do kostola, teda v predsieni kostola,  si máme namočiť prst do sväteničky a prežehnať sa, čo vyjadruje, že chceme sa očistiť od hriechov. Keď začne sv. omša na začiatku je pozdrav a úkon kajúcnosti. Všetci sme slabí a hriešni a práve v úkone kajúcnosti vyjadrujeme svoju ľútosť a pokoru nad našimi hriechmi

Nasleduje glória – chválospev na oslavu Pána Boha, ktorý začali prvý spievať už anjeli pri samom narodení Pána Ježiša. / V advente a v pôste sa vynecháva/. 

Potom nasledujú čítania zo sv. Písma. V nedele a sviatky sú tri čítania / SZ, List sv. Pavla, evanjelium/. Jednotlivé čítania sú oddelené žalmom.

Evanjelium je samotná náuka  a život Pána Ježiša. Z úcty stojíme, pred jeho vypočutím si dávame  krížik …

Nasleduje kázeň, vysvetľovanie či už samotnej state evanjelia, prípadne niektorej pravdy viery  alebo témy, ako je tomu i dnes. 

Vypočuté Božie slovo potvrdíme naším vyznaním viery, kde opakujeme hlavné Božie pravdy, ktoré veríme. Bohoslužba slova sa ukončí spoločnými prosbami, kde sú vyjadrené rôzne úmysly, za ktoré prosíme.

Druhá časť  sv. omše je bohoslužba obety: 

Najskôr počas piesne sa prinášajú na oltár obetné dary, tie isté, ktoré mal  i Pán Ježiš pri prvej sv. omši. Teda chlieb a víno, ktoré sa vo chvíli premenenia  stanú telom a krvou Ježiša Krista.

Pri slávnostnejších sv. omšiach sa môže koná sprievod, v ktorom zástupcovia veriacich prinášajú aj iné dary,  ktoré pripomínajú nejaký symbol a najmä vďačnosť, že všetko čo máme, je Božím darom. Ale ako sme si už povedali: najdôležitejšie dary sú  chlieb a víno.

Nasleduje eucharistická modlitba, ktorá začína prefáciou a spoločným zvolaním Svätý..

Počas eucharistickej modlitby najhlavnejším úkonom je premenenie. Kňaz hovorí tie isté konsekračné slová, aké hovoril P. Ježiš pri poslednej večeri, keď slávil prvú sv. omšu: Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. A následne: Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov. Toto je najvážnejšia chvíľa, preto počas nej kľačíme, aby sme hlboko prežívali premenenie Ježišovho tela do kúska chleba a Ježišovej krvi do vína. Naozaj prežívajme s úctou túto chvíľu. Istá žena napísala krásny článok, v ktorom spomína, ako v nedeľu nemohla ísť do kostola, pracovala v múzeu. Keď nemala návštevníkov, počúvala z rádia sv. omšu. Počas premenenia videla  cez okno, ako muž, ktorý pracoval na parkovisku si zrazu kľakol na zem a zbožne zotrval na kolenách až do skončenia premenenia. Pochopila, že aj on počúva z rádia sv. omšu. A najmä bola povzbudená, ako ju prežíval. O čo viac by sme ju mali my prežívať a o koľko väčšiu úctu by sme mali mať my počas premenenia, keď sme priamo na sv. omši. 

Slová premenenia končia Ježišovým prianím – Toto robte na moju pamiatku.

Nasleduje výzva: Hľa, tajomstvo viery. Tu si  máme uvedomiť to, čo odpovedáme, že pri každej sv. omši sa sprítomňuje smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša  Krista. Preto tí, ktorí nemajú zdravotné problémy a sú počas sv. omše vonku, je to prejav veľkej neúcty. Nevieme si predstaviť, že by  niekto na pohrebe svojho blízkeho, nebol v blízkosti rakvy, a že by stál kdesi pred domom smútku. 



Nasleduje modlitba, v ktorej kňaz zveruje na príhovor P. Márie a svätých všetkých tých, ktorí predstavujú Cirkev: pápeža, biskupov, kňazov, diakonov, ale i každého veriaceho človeka a nezabúda sa ani na zomrelých veriacich.  Je to úžasné, lebo tu sa myslí na každého z nás. 

Následne je  modlitba Pána – Otče náš. Po nej sa vyjadruje naša jednota a láska tým, že si podávame ruky, čím  vyjadrujeme navzájom znak úcty a pokoja. 

Potom je rozdávanie sv. prijímania, ku ktorému môžu pristúpiť tí, ktorí veria v prítomnosť Krista v eucharistii a ktorí necítia na duši ťažký hriech, ľahké hriechy je možné oľutovať. Je dôležité túžiť po častom sv. prijímaní, ale zároveň je dôležité si uvedomovať veľkú záväznosť. Pri prijímaní eucharistie si musíme uvedomiť, že sme milovaní samým Bohom, a to i preto, aby sme aj my odpúšťali a  milovali druhých, ako to koná Boh.

Sv. omša končí ďakovnou modlitbou, požehnaním kňaza a dôležitou výzvou: Iďte v mene Božom. Čo neznamená, že môžete ísť a máte týždeň s vierou pokoj, ale čo znamená – Iďte a žite celý týždeň Krista.   

Toto je stručné rozobratie sv. omše. 

Majte v úcte nedeľu, ako Boží deň. Prichádzajte pravidelne na sv. omšu. Dajte do toho srdce. Odpovedajte. Zapájajte sa do liturgie. Zasväťte tento deň. Nekonajte ťažké práce. Nenakupujte. Prežite ju čím viac v kruhu svojej rodine.  Nájdite si čas na prečítanie niečoho hodnotného: Písma Svätého, dobrej knihy, časopisu, či pozretie nábožného filmu. Ako prežije kresťan nedeľu, taký ide buď duchovne vyzbrojený, alebo vnútorne prázdny do ďalšieho týždňa. Svätý Augustín to napísal tak pekne a jasne: „Keď je Boh v nedeľu na prvom mieste, všetko je v týždni na svojom mieste,  keď nie je v nedeľu Boh na prvom mieste, nič nie je v týždni na svojom mieste.“ Nedajte sa, najmä mladí pomýliť falošným názorom, môžem sa pomodliť aj doma alebo v prírode. Modlitba je vzácna. Ale nad ňou musia mať svoje miesto Božie príkazy. Tu sa jedná o tretí Boží príkaz. Ako môže milovať Boha ten, ktorý porušuje a odmieta Božie príkazy.  Ako môže milovať Boha ten, ktorý nie je ochotný konať, čo mu Boh prikazuje, ale on chce Bohu určovať ako bude žiť, a čo bude robiť. Keď niekto vynechá čo len jednu sv. omšu, pri sv. spovedi vyznajte tento hriech. A napokon chcem poprosiť, neospravedlňujte si svedomie, že nemáme kedy. Ak si niekto nahovára, že nemá kedy, je potom na mieste položiť si otázku, je pre mňa Boh vôbec dôležitý, veď na dôležité veci si človek vždy nájde čas. Taktiež si neospravedlňujte svedomie,  že máme dieťa alebo deti, a tak sa nám nedá. Veľkou múdrosťou je vystriedať sa. A keď idete spolu s deťmi, ak sú ešte malé, buďte s nimi vzadu, ak sú deti už samostatné, posielajte ich na lavičky. Pre povzbudenie Janko Veselý...

A napokon chcem vysloviť tieto prosby, či  povzbudenia. 

Prichádzajte radi na sv. omšu s radosťou,  len z toho môže mať človek radosť, čo robí nie na silu, ale z lásky. Vedzte svoje deti na sv. omšu. Som dojatý, ako tretiaci chodia, ale bolí ma, že keď sa detí pýtam na starších súrodencov,  niektoré povedia, oni už nechodia. Veďte ich k vernosti. Niektorí mi tak neraz úprimne poviete, ako vás trápi, že deti nechodia, že manžel nechodí do kostola. O to viac chodievajte vy a povzdychnite si na začiatku sv. omše: Pane som tu aj za nich. 

A napokon by som chcel poprosiť ktorým sa dá, ktorí máte viac času, prichádzajte aj v týždni na sv. omšu. Priznám sa, čo ma nabíja v tejto farnosti, je účasť na sv. omši. V jednej piesni sa spievajú tieto slová: 

„Starká je vľúdna, má Boží pokoj v duši . Starká sa o nás s nikým nedelí. Má čas ľúbiť nás a nič ju nevyruší. Pri nej má týždeň 7 nedelí.“

Úžasné slová – človek, ktorý miluje dennú sv. omšu – môže mať v týždni 7 nedelí...A najmä Boží pokoj, predovšetkým ten prajem každému z vás.